Francúzsky prezident Macron tento týždeň zaviedol do politického populizmu nový termín – sociálny dumping. Za dumping sa bežne označuje prax krajín (firiem), ktoré predávajú tovar v zahraničí pod svojimi výrobnými nákladmi, aby získali väčší podiel na trhu a vytlačili domácich výrobcov.
Myslel som si, že toto leto nebude o čom písať. Kovy sú dole, Sýria sa ukľudnila a o problémoch európskych bánk naše médiá odmietajú informovať. Všetko je na prvý pohľad pokojné a kľudné. No a tu vyletí najskôr Alan Greenspan so svojou spoveďou o hrozbe stagflácie a potom Duffy, riaditeľ najväčšej opčnej a futures burzy na svete, že zlato by malo byť na 5 000. No a do toho divná teta z Fedu chodí po svete a hovorí, že už nezažijeme žiadnu finančnú krízu. Centrálne banky sa zamaľovali do rohu miestnosti a dlhopisovému trhu to začína byť evidentné. Tieto šplechy si bude môcť finančná elita dovoliť len v lete, kedy im nikto nevenuje pozornosť. A možno si len robia elity aliby, aby si mohli povedať, že predsa ovčanov varovali. Halucinácie a spovede Pani predsedníčka Fedu Žaneta nedávno v rozhovore pred plénom povedala, že vo svojich životoch už nebudeme svedkami ekonomickej krízy. Údajne majú centrálne banky všetko pod kontrolou a nie až tak veľmi staré obecenstvo tejto divnej tety